Claude Debussyho La mer
(Inšpirovaný dielom Katsushika Hokusai: Under the Wave off Kanagawa (Veľká vlna, Pod vlnou pri K.)
Katsushika Hokusai: Pod vlnou Kanagawa
Katsushika Hokusai: Pod vlnou Kanagawa ( Kanagawa oki nami ura ), tiež známy ako The Great Wave zo seriálu Tridsať šesť pohľadov na horu Fuji ( Fugaku sanjūrokkei), polychromovaná potlač dreva; atrament a farba na papieri, 10 1/8 x 14 15/16 palca; 25,7 x 37,9 cm. (Metropolitné múzeum umenia, New York)
Obraz rybárske lode Pod vlnou pri Kanagawe sú zo série Tridsaťšesť pohľadov na horu Fuji. Ktoré Hokusai vytvoril v rokoch 1830 až 1833. Je to polychrómová (viacfarebná) potlač dreva, vyrobená z atramentu a farby na papieri, ktorá je veľká približne 10 x 14 palcov (25×35 cm). Všetky obrázky v sérii majú letmý pohľad na horu Fuji, ale Fuji nie vždy dominuje obrazu. Namiesto toho je v popredí mohutná vlna. Hrozivá vlna je znázornená len krátko pred tým, než pohltí tri rybárske lode nižšie. Obraz je plný vizuálnej hry. Hory, ktoré boli z perspektívy malé, sa zdajú byť akoby pohltené vlnou. Optická hra sa dá tiež vnímať ako sneh padajúci na horu.
Hokusai vytvoril kompozíciu tak, aby obopínala horu Fuji. Krivky vlny a trupu jednej lode klesajú dostatočne nízko, aby umožnili viditeľnosť základne hory Fuji a biela horná časť veľkej vlny vytvára diagonálnu čiaru, ktorá vedie oko diváka priamo na vrchol hory.
Kto bol Katsushika Hokusai?
Hokusai sa narodil v roku 1760 v japonskom Edo (dnes Tokio). Počas života prešiel mnohými rôznymi menami; v roku 179 sa začal nazývať Hokusai. Hokusai objavil západné tlače, ktoré prišli do Japonska prostredníctvom holandského obchodu. Inšpirovaný holandskými obrazmi sa Hokusai začal zaujímať o lineárnu perspektívu. Následne vytvoril japonský variant lineárnej perspektívy. Vplyv holandského umenia možno vidieť aj pri použití línie s nízkym horizontom a výraznej európskej farby, pruskej modrej.
Hokusai sa zaujímal o šikmé uhly, kontrasty blízkeho i vzdialeného sveta a kontrasty človeka a človeka. Tieto je možné vidieť v kanále pod vlnou z Kanagawy, keď sa vedľa seba nachádza veľká vlna v popredí, ktorá zakrýva malú hora v diaľke, ako aj začlenenie mužov a člny medzi silné vlny.
Hora Fuji je najvyššou horou v Japonsku a je dlho považovaná za posvätnú. Hokusai bol horou fascinovaný, až vytvoril túto jedinečnú sériu obrazov. Reagoval však aj na rozmach domáceho cestovania a na zodpovedajúci trh obrazov o hore Fuji. Japonské výtlačky dreva sa často kupovali ako suveníry. Pôvodnými zákazníkmi Hokusaiho výtlačkou boli obyčajní mešťania, ktorí nasledovali „kult Fuji“ a robili púte, aby sa dostali na horu, alebo turisti navštevujúci nové hlavné mesto. Hoci mrakodrapy v Tokiu dnes zatemňujú výhľad na horu Fudži, pre Hokusaiho publikum je vrchol hory viditeľný po celom meste.
Bohuslav Martinů II. Motýli a rajky
(inšpirovaný obrazmi Maxa Švabinského)
121026_donatellkaCyklus Motýli a rajky od Bohuslava Martinů
Cyklus Motýli a rajky od Bohuslava Martinů vznikol v roku 1920 a bol ovplyvnený hudbou Clauda Debussyho po prevej krátkej návšteve Paríža. V tomto roku vznikli aj skladby Andante, Foxtrot, Slavnostní pochod. Tento klavírny cyklus bol inspirovaný zbierkou motýľov a rajok (kajok) ako hovorí názov. Bohuslav Martinů poznal Maxa Švabinského (uznávaného maliara) už pred prvou svetovou vojnou. Zaujala ho nádhera zobrazených exotických tvorov a venoval im tri skladbičky.
Celý cyklus je skomponovaný vo voľnej forme. Obsahuje 3 skladby. Motýli v kvetinách – moderato (quasi recitativo), Motýli a rajky – lento (dolce, cantabile) a Rajky nad morom – andante. Ťažiskom cyklu je tretia časť. Je najdlhšia, samostatná a po hudobnej stránke najzložitejšia. Celý cyklus je skomponovaný v tónine E dur avšak bez harmonického centra. Autor využíva zmeny v predznamenaní a harmonické zmeny. (Barbora Kopečková: Bohuslav Martinů: Motýli a rajky)
Claude Debussy
Claude Debussy: Potopená katedrála – prelúdium č.10 – La Cathédrale engloutie – Potopená katedrála (pre organ)
La cathédrale engloutie – Potopená katedrála
Skladba je jedným z 24 klavírnych prelúdií autora vydaných v 2 zväzkoch (po 12). Vychádza zo starého bretónskeho mýtu a možno ju považovať za programovú hudbu. Mýtus hovorí o katedrále ponorenej pod vodou pri pobreží ostrova Ys, ktorá vystupuje z mora za jasných rán, keď je voda priehľadná. Z katedrály počuť zvuky spievajúcich kňazov, zvoniacich zvonov a kostolného organu. Na vykreslenie týchto zvukov používa Debussy určité harmónie, ktoré vyjadrujú dej legendy v štýle hudobnej symboliky.
Na začiatku skladby Debussy používa paralelné kvinty, ktoré pripomínajú kostolné zvony, znejúce z hĺbky oceánu a naznačujúce postupné vynáranie sa katedrály z hlbín mora. Keď sa zjaví katedrála, odrazu počuť veľký organ vo veľkom fortissime, ktorým skladba vrcholí. Následne sa ponára späť do oceánu a organ sa ozýva opäť pod vodou. Nakoniec sa katedrála vzďaľuje z dohľadu a počuť len zvončeky vo vzďaľujúcom sa pianissime .
Čo je muzikomaľba?
Je to voľné spojenie hudby a výtvarného prejavu. Prakticky to vyzerá tak, že počúvame hudbu a to, čo prežívame, svoje pocity, nálady, predstavy, fantázie, nápady, myšlienky, vyjadrujeme nejakou voľnou výtvarnou technikou. Napríklad si v triede pripravíme veľké plátno, štetec a farby. Na plátno budeme maľovať v nejakom vopred určenom poradí alebo podľa nejakého spôsobu. Každý si vyberá farbu a maľuje, čo chce. Môže maľovať na mieste, ktorom chce, tvary aké chce, nadviazať, alebo nenadviazať na predchádzajúce a podobne.
Hra s farbami – každý môže maľovať na svoj výkres, plátno ľubovoľnými farbami, ktoré vyjadrujú jeho náladu.
Skupinová maľba „jeden za druhým“ – jeden začne a ostatní pokračujú, môžu nadviazať, nemusia.